Jak to vidím...Osobný blog so zameraním nielen na Balkán.

To je to jak se tam furt válči, néé?

Publikované 12.09.2017 v 10:17 v kategórii Balkán obecne, prečítané: 10x

Balkánsky poloostrov má približne 550 tisíc km2 a žije na ňom 55 miliónov ľudí. Väčšine laickej verejnosti táto oblasť evokuje vojny a dovolenky. Nebudem však písať o najlacnejších letoviskách, ale o tom, prečo sa zrovna tam a jedine tam cítim doma.

   

   Takto nejako reaguje pospolitý ľud keď sa odomňa dozvie, čo som študoval a o čo sa zaujímam. Je to podobná situácia ako keď sa ma v Londýne pýtajú/pýtali "Whats new in Czechoslovakia?" (aj keď zrovna v mojom prípade je tá otázka v nadnesenom význame v poriadku). Obvykle odpovedám, že máme nového kráľa, inak nič. Pokiaľ ale ide o balkán, konkrétne juhoslovanský priestor, rád by som uviedol veci na pravú mieru. Posledný konflikt na území/územiach štátov bývalej Juhoslávie (dnes Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, /Kosovo a Metochija/) odoznel ešte na prelome milénií a dnes je už tamojšia infraštruktúra (až na výnimky) prevažne stabilizovaná. Po tomto krátkom úvode sa teraz pokúsim v jednotlivých kapitolách popísať špecifické rysy, spojitosti a rozdiely v spojitosti s našim územím.


Zástava býv.Juhoslávie


ĽUDIA


   Myslím, že učebnicové frázy o pohostinnosti si môžeme odpustiť - tie ma popravde už dosť iritujú a zaváňajú turizmom. Ľudia sa rôzny a nerád generalizujem – alebo inými slovami – ťažko by vás pozval Stipe zo Záhrebu na poldeci keby ste mali na krku pravoslávny kríž (a podobne). Keď sa človek prejde v nejakom z väčších balkánskych miest, nebude mať v pätách klony z T-mobile s doskami v rukách a s úsmevom stočením v tom správnom uhle, presne podľa projektového manuálu. Ba dokonca ani naoko nesmelá školáčka s mikroténovým sáčkom v ruke po vás pravdepodobne nebude chcieť stokorunu na hladujúce deti vo Východnom Timore. V reštaurácii vám tiež nikto neúčtuje turistickú prirážku 200% (viz Praha), alebo päť korún za pohár čistej vody z vodovodu. O neúmerne nižšej spotrebnej dani na tabak a alkohol ani nehovoriac. Na balkáne sa vám stane často (ak teda nie ste chronický introvert), že sa na ulici zakecáte nečakane s hocikým - samozrejme v závislosti od vašej jazykovej pripravenosti (znalosť angličtiny je tam však tiež skôr samozrejmosťou, než ojedinelosťou). Rozdiel medzi tykaním a vykaním v bežnej spoločnosti tam tiež nikto zvlášť pozorne nesleduje. Obzvlášť v neformálnom styku sa to nenosí. Živá hudba, tanec a spev patrí k balkánskym kafanam rovnako ako jukebox a herný automat k našim krčmám nižšej akosti. A keď si neskoro večer skočíte po cigarety do najbližšej trafiky, tak na vás nevyskočí cigán s epic hláškou "Nemáš päť korun more?", ale skôr veselý, družiaci sa ľud na ceste domov.


Kafana Balkan, Kragujevac, Srbsko. Typická kafana klasického rázu. Jedna z najstarších v meste.


DOPRAVA


   Cestná premávka je špeciálna kapitola. S predpismi sa to totiž vôbec nehrotí. Otáčať sa o 180° uprostred cesty je vec vzájomného pochopenia. Prednosť v jazde sa tiež dá vykomunikovať tichým dvojzatrúbením (neviem prečo, ale tam tie klaksóny znejú úplne inak než u nás!). Všetko funguje ako jedno veľké mravenisko. Ako jeden národ. Kde je rozum a spolupatričnosť, tam netreba šikanovať paragrafmi. Ešte keď som býval v Brne nad jednou z najrušnejších križovatiek (Údolní), tak som z balkóna odpozoroval nespočet agresívnych vodičov a dopravných nehôd. A z jara tam zvyklo byť na ceste oranžových čiar pomaly viac, než tých bielych. Skrátka - ľudia sú na balkáne pri jazde omnoho viac uvedomelí (z časti aj kvôli miestami nevyhovujúcim cestám) než u nás.


Zastava Koral (Kosovo a Metochija, Priština. Ľudové auto prezývané "jugo" - dodnes ich jazdí po celom balkáne spústa.


PENIAZE


   Ako som už načrtol vyššie, za niektoré druhy tovaru zaplatíte dvoj až trojnásobne menej než u nás, za iné je však cena zrovnateľná, výnimočne aj vyššia. Napríklad v Srbsku 5 korún za panák (0,03) domácej rakije, alebo 7 korún za veľkú kávu celkom poteší (nj, je to pár rokov dozadu ale stále sa dá nájsť). V kafanách navyše zvykne panovať výrazne odlišná atmosféra, než v našich pohostinstvách. Domáci tam chodia ako z predsiene do obývačky a cudzinci sa dočkajú priateľského privítania a družného jednania. Žiadne explicitné vymáhanie peňazí z turistov. Práve naopak, každý sa ochotne o všetko (okrem manželky) delí. A ešte jedna poznámka k fotografii - keď si objednáte trojkový panák, príde vám poldeci ktoré je trochu pod mieru, takže asi tak :D


Ukážka cien v podniku Teater, Kragujevac. Povšimnite si cien tvrdého alkoholu. 100 dinárov bolo toho času (2011) 1euro. Dnes je to cca 115/1e.


Pokračovanie nabudúce.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?